O divadle

Vniesť medzi ľudí radosť a úsmev! To bola hlavná myšlienka obnoveného divadelného súboru na rozhraní rokov 1995/96 po osemročnej /ne/ochotníckej pauze.

Pani Soňa Žuchová, nevesta bývalej starej režisérky súboru, sa rozhodla, že tradíciu treba obnoviť, lebo spomienky sú síce krásne, ale i tie divadelné sa po čase zahmlievajú, až upadnú do zabudnutia! A jej prvotný plán sa vydaril! Naštudovala s nami pesničkovú komédiu Ľubomíra Feldeka „Teta na zjedenie“, ktorá zabodovala nielen u domáceho publika, ale na naše prekvapenie a neuveriteľnú radosť sme sa ocitli na celoslovenskej súťaži „Palárikova Rakova 1996“. Získali sme tretie miesto u diváckej poroty a aj cenu za ženský herecký výkon. Navyše, zapracovala aj šťastná náhoda a v Rakovej sme sa zoznámili s budúcou režisérkou súboru Ľubkou Krkoškovou, herečkou martinského divadla.

Vedeli sme, že jedna úspešná lastovička ani v Kláštore divadelné leto nerobí. A my sme si chceli z toho slnka, ktoré dávajú divadelné reflektory, užiť oveľa viac. Divadlo bolo teda opäť v mestečku pod Znievom na spadnutie. A tak sa nová komédia skutkom stala a skoro rok prebývala medzi nami i divákmi. Tí sa tentokrát mohli popučiť smiechom nad osudom nenaplnenej lásky šantánovej speváčky Luccete Gautierovej v hre G. Feydaua „Tak sa na mňa prilepila...“ v réžii Ľubomíry Krkoškovej. Úspechy? Víťazstvo na okresnej prehliadke v Belej, herecké ocenenia, ocenenie novej režisérky, pekné umiestnenie na krajskej prehliadke Divadelné Námestovo 1997....

Stále sme sa divadelnej kaše neprejedli, práve naopak, zachutila nám! Ľubku Krkoškovú sme ťažko prehovárali na hru M. Frayna „Sardinky na scénu, prosím...“, nakoľko si bola vedomá úskalí a nárokov, ktoré hra vyžaduje, ale vyplatilo sa nám zariskovať. Tlieskali nám za víťazstvo na Divadelnej Belej 1998, víťazstvo na Divadelnom Námestove 1998, 2. miesto na celoslovenskej prehliadke Divadelné Šurany 1998, cena divadelnej poroty – Šurany 98, zúčastnili sme sa Kremnických gagov 98 a prvýkrát sme sa dostali na ochotnícky olymp, účasťou na Scénickej žatve v Martine. Sardinky sa stali veľkým hitom, niektoré pasáže z hry doslova zľudoveli, doteraz nám o nich rozprávajú diváci ako o krásnom zážitku. Na scénickej žatve sedel v hľadisku aj plný autobus Belgičanov, nerozumeli nám ani slovo, ale vydržali sa baviť 2 a pol hodiny – takí boli unesení. Dostali sme dokonca pozvanie od juhoslovanských Slovákov na vystúpenia v okolí Starej Pazovy, ale následná vojna v Juhoslávii zmarila ich plány a naše nadšenie...

V roku 1999 sme si potrebovali vydýchnuť... Ochotníčenie uberá veľa fyzických, ale i psychických síl a najmä kopec voľného času. Pripravili sme aspoň pochôdzkové divadlo Miša Kováča Adamova „Dejiny tečú ako Vríca“, ktoré sme zahrali v uliciach obce pri príležitosti otvorenia prvej budovy slovenského gymnázia. Do scénok sme opäť zakomponovali humor nám vlastný, takže diváci boli opäť spokojní. Réžiu mala Soňa Žuchová.

V magickom roku 2000 sme v réžii Ľubomíry Krkoškovej naštudovali „magickú“ hru amerického intelektuála W. Allena „Sam, zahraj to ešte raz“. Divadelné ocenenia nenechali na seba dlho čakať: 2 miesto Divadelná Belá, 2. miesto Divadelné Námestovo, 2. miesto Divadelné Šurany, množstvo individuálnych ocenení a opäť účasť na Scénickej žatve... Ďalšie krásne obdobie v súbore, ale veľmi hektické. Preto sme sa dohodli na prestávke, ktorá bola nakoniec dvojročná.

A potom prišiel prišiel rok 2003 a komédia z psychiatrického sanatória „Čudná pani Savageová“ v réžii Ľubomíry Krkoškovej. Úspechy: 3. miesto Divadelná Belá, 3. miesto Divadelné Námestovo, účasť na celoslovenskej prehliadke Divadelná Spišská Nová Ves. „Čudná“ hra, „čudné“ hodnotenia... Diváci nám tlieskali, no horšie to už bolo s porotcami. Ale účasť v Spišskej bola potvrdením kvalít súboru. Nie každý deň je nedeľa...

A potom, v roku 2004, prišli „Misky strieborné, nádoby výborné“, hra feministickej autorky J. Juráňovej v réžii Igora Mikulu. A koniec úspechov v Divadelnej Belej. Dostali sme cenu za herecký výkon, ale na kraj sme sa nedostali. Blbý rok?.... Pauza?......Koniec? NIE!!! Našli sa divadelní odborníci, ktorí nám zakázali skladať zbrane. Aj preto sme sa prihlásili na Palárikovu Rakovú 2005. Prihlásilo sa vyše tridsať súborov, nádej na postup malá, očakávania však veľké... A ukázalo sa, že oprávnené! Vybrali nás medzi päť najlepších súborov a ako jediného zástupcu Žilinského kraja! A nesklamali sme. 3. miesto a Palárikova bronzová medaila sú toho dôkazom. Porotcovia vyzdvihli dramaturgickú odvahu, ale najmä herecké výkony našich ochotníkov. Krásny hrejivý balzam aj pre nášho zriaďovateľa – obecný úrad v Kláštore pod Znievom. A ako bonus - k našej radosti sme boli vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom pozvaní do Bratislavy, kde sme Misky zahrali v slávnom V-klube. Navyše, Igor Mikula mal tú česť „pokrstiť“ Jane Juráňovej titul Misky strieborné, nádoby výborné, ktoré vyšli v knižnej podobe.

V roku 2007 sme prekvapili hrou Petra Karvaša „Zadný vchod alebo rozkoše v utorok po polnoci“ opäť v réžii Igora Mikulu. Hra, ktorá komediálnou formou riešila „morálku“ vyššej spoločnosti opäť zaujala na okresnej Divadelnej Belej a súbor reprezentoval i na krajskom Divadelnom Námestove, odkiaľ si odniesol individuálne ocenenie za herecký výkon.

Rok 2009 nebol oddychový, lebo sa nám podarilo nacvičiť hru ruského dramatika Valentina Katajeva „Deň oddychu“. Komédia z ruského sanatória útočila na bránice vďačných divákov Opäť sa nám podarilo zvíťaziť na Divadelnej Belej a postúpiť na kraj do Námestova.. Réžiu mal Igor Mikula.

Rok 2011 bol v znamení hry maďarského dramatika Györgya Schwajdu „Svätá rodina“. Súčasná hra o rozklade vzťahov v dnešnej rodine v réžii poslucháčky AMU v Banskej Bystrici Zuzany Fedákovej bola víťaznou hrou okresnej prehliadky, súbor ju tentokrát zahral v Dražkovciach a postúpili sme aj do krajského Námestova.

Ten istý rok sme dokonca mali premiéru aj s druhou hrou! V lete, pri príležitosti púte v Kláštore pod Znievom, sme v spolupráci s miestnou farnosťou pod režijným vedením Igora Mikulu nacvičili hru Miša Kováča Adamova „Náš a v nás Ján Pavol II“. Na javisku sa vystriedalo približne 25 účinkujúcich a nadšenie z javiska ľahko prešlo medzi divákov. S touto hrou sme v roku 2012 absolvovali celonárodnú prehliadku kresťanského divadla Gorazdov Močenok a získali sme Diplom za uchovávanie odkazu Jána Pavla II.

V jeseni r. 2012 sa k súboru vrátila režisérka Ľubka Krkošková a priniesla medzi nás náročnú hru ruského dramatika Ivana Sergejeviča Turgeneva „Šľachtické hniezdo“. Premiérovali sme ju v roku 2013 a celú hru sme venovali našej obci, ktorá práve  oslavovala 900. rokov prvej písomnej zmienky.... Naše Hniezdo s rekordným obsadením žalo nevídané úspechy.. Zvíťazili sme na Divadelnej Belej v roku 2014, v tom istom roku sme boli druhí na krajskej súťaži v Liptovskom Mikuláši a po veľmi dlhom čase sme sa prebojovali aj na celoslovenskú súťaž Divadelná Levoča 2014. V hre vystupovali aj hostia z Martina a z Bystričky, vytvorili sme výborný divadelný kolektív, viacerí boli individuálne ocenení. Žiaľ, pre chorobu jednej z hlavných postáv sme sa už nemohli zúčastniť celoslovenskej prehliadky Gorazdov Močenok, na ktorú sme sa prebojovali...

Na jeseň v  roku 2018 sme zabodovali s hrou poľského dramatika Janusza Glowackeho „Antigona v New Yorku“ v réžii herečky Komorného divadla v Martine Ľubomíry Krkoškovej. Náročná dráma o bezdomovcoch zaujala na všetkých prehliadkach, na ktorých sme sa zúčastnili a z každej súťaže sme si priniesli víťazné ocenenie... Postupne sme zvíťazili na týchto prehliadkach:

Divadelná Belá 2019 – okresná prehliadka, ocenený Peter Kolmačka v postave Blšku

Turčianske javisko 2019 – krajská prehliadka

Belopotockého Mikuláš 2019 – celoslovenská prehliadka, kategória tradičného divadla, ocenený Peter Kolmačka.

Môžeme konštatovať, že čo sa ocenení týka, bol rok 2019 zatiaľ najúspešnejším rokom súboru...

Okrem toho mnohí členovia súboru sa už 10 rokov spolu s farnosťou podieľajú na tvorbe Živého Betlehemu a pomáhajú spríjemniť atmosféru Vianoc v našej obci, v réžii Igora Mikulu.

Potešením je, že so súborom za celé roky spolupracujú profesionáli z Komorného divadla v Martine.

Okrem spomínanej Ľubky Krkoškovej nám výrazne pomáhal herec Viliam Hriadel /Šľachtické hniezdo/, svojimi postrehmi a radami dramaturg Robo Mankovecký, scénograf Jano Novosedliak i Jozef Ciller. Spisovateľ a scenárista Mišo Adamov Kováč. V divadelnom nebi sú žiaľ už herečka pochôdzkového divadla Evka Muchová, náš technik Tomáš Čambor, hosťujúca herečka Jelka Kašková, i drukujúca novinárka Vlasta Kunovská.

Na jeseň v roku 2020 by sme radi začali študovať ďalšiu hru, tentokrát určite komédiu. Rozmýšľali sme, že asi budeme robiť do súboru nábor – konkurz na nových členov.. Všetko Vám oznámime včas.

Ak Vás práca nášho súboru zaujala, potešila, prípadne máte výhrady, napíšte alebo povedzte nám to!

Kontakt na vedúcu súboru: Soňa Žuchová, 043/4933176, 0911 780 605, zuchova.sona@gmail.com

text: Igor Mikula, Soňa Žuchová