Kostol a kláštor Panny Márie

 Rozhodnutie kráľa Belu IV. o založení premonštrátskeho kláštora v roku 1251 spôsobilo, že sa Kláštor pod Znievom stal jedným z najvýznamnejších náboženských a vzdelanostných centier vtedajšieho Uhorska. Kláštor sa stal prepozitúrou, od začiatku 14. storočia plnil i funkciu hodnoverného miesta.

Priečelie kostola

Areál tvoril samostatnú funkčnú jednotku. Jeho dominantou bol kostol, na ktorý sa zo severnej strany napájala kláštorná budova. Žiaľ o prvej podobe nemáme poznatky. Dnešná podoba je dielom Jezuitov, ktorí boli vlastníkmi prepozitúry v rokoch 1586 - 1773. Kláštor bol vo svojej histórii nábožensko - vzdelávacím centrom, hodnoverným miestom, jadrom ekonomicko - správnej jednotky, pôsobil v ňom aj učiteľský ústav, polepšovňa, existovala pri ňom prvá staviteľská a neskôr i rezbárska škola v Uhorsku. Žiaľ bol aj zhromaždiskom rehoľných sestier, ktorých pôsobenie sa v 50.-tych rokoch 20. storočia pokúšali zlikvidovať.

Budova kláštora a zvonica

Kostol blahoslavenej Panny Márie, prvá ranogotická stavba v tejto oblasti, ovplyvnil vzhľad mnohých chrámov v bližšom i ďalekom okolí a tvorí jeden zo základných vývojových stupňov architektúry na Slovensku.

Súvisiace budovy a park pred kostolom

Fotografie: Pavol Ďurčo

Text: Dagmar Bágeľová s použitím literatúry Súpis pamiatok na Slovensku - II. zväzok a Kláštor pod Znievom dôveryhodné miesto

Čriepky z minulosti – Kostol a kláštor Panny Márie

V júni až októbri 1937 Umělecká beseda /najstarší a najdôležitejší umelecký spolok v českých krajinách/ usporiadala výstavu pod názvom „Staré umění na Slovensku“. Takmer 1900 exponátov zo súkromných a verejných zbierok bolo veľmi pútavo nainštalovaných v najväčšom priestore Pražského hradu vo Vladislavskom sále /rozmery 62x16 metrov/.

Významné maliarske, sochárske a architektonické diela Slovenska podporené umeleckým remeslom a ľudovým umením, zmenili obraz východnej časti vtedajšej Československej republiky. Výstavu navštívilo vyše 150 000 návštevníkov a otvorenia sa zúčastnil aj vtedajší prezident Edvard Beneš, predseda vlády Milan Hodža a i.

Medzi exponátmi boli aj fotografie interiéru kostola Panny Márie /foto: Alex.Paul a Fr.Illek/. Ranogotické sedílie, lavabo v presbytériu kostola, chór zaklenutý ranogotickou krížovou klenbou nesenou ťažkými klinovými rebrami, to sú najvýznamnejšie pamiatky, korými sa „prezentoval“ Kláštor pod Znievom na tejto výstave.

Literatúra: Staré umenie na Slovensku, foto: Alex.Paul a Fr.Illek

Literatúra: Znievske zvony, ročník 3, číslo 7 (5.8.2012), autor: Ing. Elena Majtánová