Študovali a pôsobili

Antal Juraj

(1912 - 1996)

Rodák zo susednej obce Slovany. Študent znievskeho gymnázia, významný slovenský vedec v odbore fyziológie, známy a uznávaný i v zahraničí.

Belo IV.

 
Uhorský kráľ 1235 – 1270, zakladateľ Turčianskej prepozitúry v Znieve (1251). Tesne pod múrmi hradu sa zachovali zrúcaniny kaplnky, ktorú vybudovali na počesť narodenia dcéry Belu IV. Margity, neskôr vyhlásenej za svätú.

Bielek Anton

(1857 - 1911)

Študent znievskeho gymnázia. Spisovateľ a prozaik. V Znieve sa priatelil najmä so spisovateľom Ferkom Urbánkom.

Binder Róbert

(1897 - 1980)

Študent znievskeho gymnázia, doktor technických vied. Je autorom mnohých vedeckých, vedecko – populárnych príspevkov v domácich i zahraničných časopisoch.

Budinský – Krička Vojtech

(1903 - 1993)

Profesor znievskeho gymnázia 1928 -1929. V r. 1942 založil Štátny archeologický ústav. Je jedným zo zakladateľov archeologického a historicko – archeologického bádania na Slovensku. Uskutočnil archeologické výskumy v Turci aj na hrade Zniev.

Bunčák Pavol

(1915 - 2000)

 
Študent znievskeho gymnázia, známy básnik a prekladateľ.

Cengel Karol

(1915 - 1987)

Rodák z neďalekej Valče. Preparátor, muzejník, lesník a entomológ, pracovník Považského múzea v Žiline - Budatíne. Málo známy, ale z hľadiska muzeálneho významný slovenský zoologický a entomologický preparátor. Pre slovenskú entomológiu má význam v tom, že pre viacerých entomológov Slovenska / RNDr. Vladimír Straka, Ing. Ivan Obuch, RNDr. Karel Hrubý a i. / zabezpečoval rôzne zbery hmyzu, vtákov a iných živočíchov, ktoré vypreparoval a mnohé i správne určil. Jeho zbierky sa nachádzajú čiastočne v Turčianskom múzeu A. Kmeťa v Martine a hlavná časť v Považskom múzeu v Žiline -Budatíne.

Cimmermann Anton

(1930 - 1982)

 
Študent. Jeden z popredných architektov. Autor víťazného projektu novej budovy Matice slovenskej v Martine.

Cincík Jozef

(1908 - 1982)

Jeden zo zakladateľov fotoreportérstva ČTK. Autor mnohých fotografických monografií a fotodokumentácie o histórii Kláštora pod Znievom (1969).

Čajak Ján

(1863 - 1944)

Študent maďarského učiteľského ústavu v rokoch 1887 – 1890, slovenský spisovateľ a prozaik.

Čulen Martin

(1823 – 1894)

Riaditeľ znievskeho gymnázia v rokoch 1869 – 1874, jeho zakladateľ a budovateľ.

Farbiak Juraj

(1936)

   
Diplomovaný tréner cyklistiky, dlhoročný predseda a tréner cyklistického oddielu TJ Tatran Kláštor pod Znievom. Organizátor a gestor medzinárodných pretekov v cyklistike Slovenské Pyreneje. Ich vznik sa datuje rokom 1958.

Felix Jozef

(1913 - 1977)

Profesor znienskeho gymnázia (1935 – 1938), významný slovenský vedec a prekladateľ z francúzštiny.

Hrušovský František

(1903 - 1956)

Profesor a riaditeľ znievskeho gymnázia v rokoch 1931 – 1945. Historik, doktor filozofie. Autor učebníc dejepisu. Vrcholom jeho historickej práce je vydanie Dejín Slovenska.

Jašík Rudolf

(1919 - 1960)

Študent znievskeho gymnázia, spisovateľ a prozaik.

Koperdák Ján

(1906 - 1999)

Profesor znievskeho gymnázia (1933 – 1945). Prekladateľ z jazyka francúzskeho a maďarského.

Korauš Matej

(1835 - 1921)

Lekár, pedagóg, osvetový pracovník, publicista. Profesor znievskeho gymnázia. Výrazná vedecká osobnosť. Špecializoval sa na boj proti cholere. Zomrel v Znieve, kde je aj pochovaný.

Korec Ján Chryzostom

(1924 - 2015)

Študent znievskeho gymnázia, kardinál, biskup nitrianskej diecézy, náboženský spisovateľ.

Kováčikovci Jozef a Barbora

V časti Kláštor pod Znievom - stanica prevádzkovali mlyn a vodnú pílu.

Kráľ Janko

(1822 - 1876)

V Znieve pôsobil v rokoch 1858 -1862 ako vrchný slúžny (úradník). Pracoval v budove dnešného obecného úradu. Znievu venoval báseň V Kláštorskej doline smutný šuhaj žije, ktorá bola aj zhudobnená.

Viac o pôsobení Janka Kráľa v Turci a v Kláštore pod Znievom si môžte prečítať TU ...

Kukučín Martin

(1860 - 1928)

 
Študent maďarského učiteľského ústavu (preparandie) v Znieve (1875 - 1878). Významný slovenský spisovateľ, zo znievskeho prostredia napísal krátku prózu Vianočné oblátky a novelu Mladé letá.

Kužel Dušan

(1940 - 1985)

Vyrástol v Kláštore pod Znievom. Študent gymnázia, spisovateľ a redaktor.

Kužel - Znievčan Vladislav

(1910 - 2002)

Vyrástol v Znieve. Študent znievskeho gymnázia. Generál v.v., historik, pubklicista. Otec Dušana Kužela.

Lehotský Eugen

(1909 - 1970)

Profesor znievskeho gymnázia. maliar. Prekrásna scenéria Znieva zanechala v jeho maliarskej tvorbe trvalú stopu. Stretával sa s Martinom Benkom a Milošom Bazovským.

Lendvai Ján Lušnák

(1881 - 1931)

Prírodovedec, pedagóg, kandidát na Nobelovu cenu. Riaditeľ znievskeho gymnázia (1929 - 1931). Ako univerzitný profesor rozvinul svoju vedeckú činnosť, ako prvý robil pokusy v odboroch bakreriológie, fyziológie a anatómie. Vedecká práca a namáhavý i nebezpečný ultramikroskopický výskum mu postupne zničili zdravie, najmä zrak. Publikoval 26 samostatných vedeckých kníh, 11 didaktických kníh, desiatky štúdií, článkov, 4 patenty.

Majtánová Elena (rodená Mikulová)

(1942)

Študentka znievskeho gymnázia, inžinierka ekonómie, autorka mnohých článkov o histórii a súčasnosti Znieva, obetavá a dlhoročná lektorka Pamätnej izby Kláštor pod Znievom.

Mikula Štefan

(1912 - 2005)

 
Študent gymnázia. Doktor práv. Organizátor študentského kultúrneho a športového života v Znieve. O dejinách Znieva napísal štúdiu Z hospodárskych dejín Znieva a okolia (1963) a štúdie Život a dielo Cyrila Gabriela Zaymusa a o riaditeľovi znievskeho gymnázia, univerzitnom profesorovi dr. Františkovi Hrušovskom, pod názvom Dôvera.

Moyzes Mikuláš

(1872 - 1944)

Študent a profesor učiteľského ústavu v Znieve (1901 - 1908). Jeden zo zakladateľov slovenskej národnej hudby. Tu sa narodil jeho syn Alexander Moyzes.

Ondreička Karol

(1898 - 1961)

Profesor znievskeho gymnázia (1931 - 1933). Akademický maliar, grafik a ilustrátor. Významne zasiahol do rozvoja ilustračnej tvorby, najmä v literatúre pre deti a mládež. Na znievskom gymnáziu odchoval niekoľko maliarov.

Országh Jozef

(1883 – 1949)

Zástanca a podporovateľ znievskeho gymnázia. Ako právnik vykonával rôzne štátne funkcie. V r. 1929 – 1938 krajinský prezident. Významne sa podieľal na výstavbe modernej budovy znievskeho gymnázia. Spolupracoval s jeho riaditeľom Františkom Hrušovským, poslancom J. Ursínym a znievskym farárom Baraníkom, s ktorým spoločne zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na výstavbu gymnázia v Znieve. Osobne sa zúčastnil aj slávnostného otvorenia tejto budovy v r. 1936. Bol aj členom gymnaziálneho patronátneho výboru, predsedom Matice slovenskej.

Pajdušáková Ľudmila

(1916 - 1979)

Astronómka, bývala niekoľko rokov v Znieve, kde študovala na gymnáziu. Od roku 1958 riaditeľka Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Objavila päť nových komét, publikovala vyše 20 vedeckých štúdií doma i v zahraničí, popularizátorka astronómie a kozmonautiky.

Pázmány Peter

(1570 – 1637)

Protireformný spisovateľ, zakladateľ trnavskej univerzity. V Znieve pôsobil v roku 1616.

Polóniová Mária

Profesorka – nestorka znievskeho gymnázia, kde učila 40 rokov (1919 - 1959). Dcéra Ernesta Polóniho. 

Ratkoš Peter

(1921 - 1987)

Slovenský historik podieľajúci sa na vedeckom a inštitucionálnom etablovaní slovenskej histografie po roku 1948, študent gymnázia v Kláštore pod Znievom. Jeho viaceré práce (najmä k téme Veľkej Moravy) sú dodnes citované a odporúčané vyučujúcimi študentom k štúdiu. 

Szöllösi Benedikt

(1609-1656)
Profesor na teologickom kolégiu v Znieve. Zostavovateľ prvého katolíckeho spevníka Canthus catholici. Pochovaný v Kláštore pod Znievom. 

Škultéty Jozef

(1853 - 1948)

Študent maďarského učiteľského ústavu v Znieve. Doktor filozofie, vedec, spisovateľ, publicista, prekladateľ, novinár, univerzitný profesor a správca Matice slovenskej.

Štilla Miloš

(1929 - 2010)

Študent znievskeho gymnázia. Profesor, historik, publicista. Zanietený znalec dejín Znieva. Autor viacerých publikácií o Znieve.

Tajovský Jozef Gregor

(1847 - 1940)

Významný slovenský prozaik a dramatik. Študent maďarského učiteľského ústavu, v ktorom bol pre slovenské zmýšľanie neustále prenasledovaný. Bol dobrým pomocníkom pre znievskych ochotníkov, pomáhal pri úprave a režírovaní divadelných hier. Zo znievskeho prostredia napísal divadelnú hru Statky – zmätky.

Urbánek Ferko

(1858 - 1934)

Študent gymnázia. Spisovateľ – dramatik. Martin Čulen, riaditeľ gymnázia, mu dovolil založiť študentský divadelný súbor.

Zachej Samuel Jaroslav

(1841 - 1918)

Po Martinovi Čulenovi bol druhou najväčšou postavou na znievskom gymnáziu. Učiteľ, novinár, prekladateľ, národný dejateľ.

Zechenter – Laskomerský Gustáv

(1824 - 1908)

Častý návštevník Znieva, gymnázia a osobne Martina Čulena. Tento slovenský spisovateľ – humorista okrem finančných a materiálnych podpôr venoval znievskemu gymnáziu dielo Lipovianska maša.

Z knihy Miloša Štillu Prínos Znieva pre slovenské dejiny, 1968

Z knihy Miloša Štillu a Vladimíra Šišana Kláštor pod Znievom v dejinách národa, 2004

Fotografie zo zbierok ALU SNK